登入選單
返回Google圖書搜尋
註釋Giovanni Domenico Tommaso Campanella (5. 9. 1568 – 21. 5. 1639) bol taliansky filozof, dominikánsky mních a teológ, astrológ, básnik a autor predloženého utopického diela Slnečný štát (lat. Civitas Solis, napísané 1602, vydané 1614, 1623, 1638). Bol ovplyvnený filozofiou Bernardina Telesia a známy bol aj kritikou Aristotela. Hlavným predmetom jeho záujmu je otázka ľudského poznania, ktoré je podľa neho zmyslovým vnímaním. Celá skutočnosť je spojením bytia a nebytia, primalitates čiže podstaty vecí, princípov jestvovania a pôsobenia, poznania a lásky a ich popretia v podobe negácie, pasívnosti, obmedzenia a nenávisti. Konečným cieľom každého bytia je všeobecné úsilie o sebazáchovu. Toto úsilie vedie človeka k láske k sebe samému, ktorá sa môže naplniť len v spoločenskom živote a realizovať v štáte, ktorý má byť akýmsi predĺžením jeho osobnej existencie. V Slnečnom štáte stavia na čelo spoločenstva hlavného správcu, ktorému podliehajú traja predstavitelia spoločenských primalít – moci, múdrosti a lásky; títo vládnu nad celou hierarchicky usporiadanou spoločnosťou na základe povinnej práce. Správca teda vládne štátu prostredníctvom akýchsi troch ministerstiev: vojny, osvety a zásobovania, ktoré zaručujú bezpečnosť a sebestačnosť štátu. Forma diela je podobne ako u zakladateľa utopického literárneho žánru (Thomas More, Utópia, 1516) založená na rozprávaní medzi moreplavcom a obyvateľom ostrova. Z autorovho diela, jeho sociálnych a teologických postojov a aj jeho revolučných aktivít v Kalábrii možno dedukovať, že veril v priam historickú nutnosť nastolenia nového modelu humánnej a sociálne spravodlivej spoločnosti založenej na spoločnom majetku a spoločnej práci. V Slnečnom štáte spája prirodzený poriadok s rozumnosťou projektovaného spoločenského zriadenia.Campanella v diele opisuje svoju predstavu o dokonalej forme vlády, ktorá je založená na asketizme, zdravom životnom štýle a riadení spoločnosti na základe astrologických predpokladov poznania. Slnečný štát sa nachádza na ostrove Taprobana v Indickom oceáne a spoločenské zriadenie je interpretované ako teokracia, sofokracia prípadne duchovná aristokracia (kňazi, ktorí sú súčasne filozofmi), sčasti hierarchická a sčasti demokratická. Campanellova utópia je sčasti racionalistická (vláda rozumu a riadenie) a sčasti teokratická (život podmienený metafyzikou, náboženstvo ako základ štátu). Najvyšším vládcom štátu je kňaz, ktorého nazývajú Slnko. Jeho pomocníkmi sú traja spoluvládcovia Moc (Pon), Múdrosť (Sin) a Láska (Mor). Vládca Moc má na starosti všetky záležitosti vojny a mieru, ale vo všetkom sa podriaďuje Slnku. Vládcovi Múdrosť podliehajú všetky umenia, remeslá, vedy a školy. Má podriadených úradníkov, ktorým zodpovedá počet vied: Astronóm, Kozmograf, Geometer, Historiograf, Poet, Logik, Rétor, Gramatik, Medik, Fyzik, Politik a Etik. Vládca Láska je poverený predovšetkým riadením plodenia detí. Dohliada na to, aby sa zo spojenia muža a ženy rodilo čo najlepšie potomstvo. Pri tom mu pomáha množstvo vychovávateľov a vychovávateliek. Najvyšší vládca Slnko na všetko dohliada a ani jeden z jeho spoluvládcov nerobí nič bez jeho vedomia. Hodnosť najvyššieho vládcu môže dosiahnuť len občan, ktorý je veľmi všestranne vzdelaný v rôznych odboroch. V Slnečnom štáte je zrušené akékoľvek súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Všetko potrebné majú spoločné a občania pracujú pre blaho celého spoločenstva. Dielo má svoje silné pokrokové pasáže (spoločenské vlastníctvo, právo a povinnosť práce, neexistencia vykorisťovania, spoločná práca, prístupná zdravotná starostlivosť a kreatívne vzdelávanie), ale aj kontroverzné časti, ktoré vyvolali odpor (zrušenie monogamnej rodiny, podmienenosť života astrológiou, vojenské-sparťanské rovnostárstvo a prísna reglementácia života). Campanella v diele zdôraznil poznanie prírody a kozmických súvislostí pre pochopenie skutočnej podstaty javov a vecí.