Šťastný svet harmónie bez nespravodlivosti, nerovnosti, vojen a utrpenia... svet, kde by nikto netrpel materiálnou núdzou a zároveň mal ideálne podmienky pre šťastný život... O takomto svete snívali v dejinách osobnosti, ktoré v nadväznosti na Utópiu Thomasa Mora nazývame utopisti. Prehľadná a ilustrovaná monografia Dr. Lukáša Perného, za ktorú získal v roku 2021 prémiu Ceny Alexandra Matušku, sprevádza čitateľa dejinami utópií, utopizmu a predstavuje jednotlivých utopistov ako Thomas More, Campanella, Saint-Simon, Fourier, Cabet či Robert Owen. Autor nezabudol ani na vízie spravodlivého sveta v slovanskom a konkrétne slovenskom prostredí. Uvádza tiež konkrétne príklady pokusov zriadiť ideálnu obec ako napríklad dodnes fungujúcu obec Marinaleda či rôzne kresťanské komunity. Kniha je tak encyklopédiou, ako vedeckou monografiou a čiastočne dielom esejistickým. Záver knihy tvorí filozofické zamyslenie na tému, čo utopisti predpovedali a v čom sa zase mýlili a napokon aj otázku, či môžeme súčasný svet považovať za ideálny alebo spravodlivý a či voči súčasnému zriadeniu existujú spravodlivejšie alternatívy... Kniha získala celý rad pozitívnych recenzií a dostala sa aj do osnov vysokoškolských katedier. Je inšpiráciou tak pre vedcov, študentov, ako aj pre bežných čitateľov... 

Kniha sa skladá z troch častí: v prvej sa autor venuje definíciám utópie a utopizmu. Nasledujúca, najrozsiahlejšia kapitola analyzuje históriu utopizmu, porovnáva rôzne koncepty a myšlienky. V úvode má čitateľ možnosť získať vedomosti o prehistórii utopizmu a najstaršom výskyte utopického rovnostárstva v ľudských dejinách. Nasleduje antická a kresťanská tradícia utopizmu, ktorá vedie k vzniku utópie ako literárneho žánru na počiatku novoveku. Nasledujú opisy najdôležitejších moderných utópií a ich autorov (Thomas More, Tommaso Campanella, Francis Bacon), ale aj menej známych utópií na prelome 16. a 17. storočia. Nasleduje obdobie osvietenstva a teórie prírodného práva Mably, Rousseau, Morelly, Babuef a jakobíni. Najrozsiahlejšia časť je venovaná trom velikánom utopického socializmu: Saint-Simonovi, Fourierovi a Owenovi. Významnú časť diela autor venoval aj utopistom ako Étienne Cabet a Robert de Lamennais. Okrajovo sa kniha venuje aj nemeckej utópii a utopickým prvkom v dielach Kanta, Hegela, Bolzana, Weitlinga, s presahom do marxizmu. Novinkou v súčasnom výskume je utopizmus v slovanskom kontexte, ktorý sa zameriava predovšetkým na mesianizmus ako špecifickú formu filozofie dejín a praktických spoločenských aktivít národných buditeľov. Po epilógu k histórii nasleduje posledná, tretia kapitola, ktorá sa zaoberá utópiou a utopizmom v kontexte filozofického zdôvodnenia problémov 21. storočia.

Z RECENZNÝCH POSUDKOV

prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., filozof, recenzent knihy: „Autor sa pokúsil reflektovať dejiny utopizmu od Thomasa Mora po devätnáste storočie. Toto dielo predstavuje na Slovensku prvé komplexné spracovanie histórie pokusov, fantázií, ilúzií a – vo väčšej či menšej miere na vedeckom poznaní založených – predstáv priekopníkov sociálneho utopizmu a ich novších pokračovateľov. Text má charakter prehľadného súpisu podstatných názorov, koncepcií a významných osobností tvorcov. Samotným dejinám utopistických predstáv predchádza primerane rozsiahly metodologický úvod, v rámci ktorého sa stretneme s kategorizáciou jednotlivých typov utópií, ako aj s vyjasnením jednotlivých pojmov, relevantných voči tomuto výskumu. Prirodzeným zavŕšením tejto časti diela je periodizácia dejín utopizmu. V kapitole Slovanský utopizmus a mesianizmus sa autor venuje základným charakteristickým črtám utopických predstáv príslušníkov slovanských národov v starších i novších dobách. Čitateľ dokáže v kontexte komunitarizmu Slovanov lepšie pochopiť významy pojmov „mir“, „občina“, „artel“, pričom autor venoval pozornosť nielen ruskému utopizmu, ale aj formovaniu utopistických predstáv na území Slovenska.“ Knižná publikácia Lukáša Perného by mohla byť nielen spestrením našej súčasnej odbornej a vedeckej literatúry týkajúcej sa danej problematiky, ale v neposlednom rade aj hodnotným príspevkom k sebareflexívnemu chápaniu našich vlastných slovenských kultúrnych dejín."

doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc., filozof, futurológ, recenzent knihy: „Predložená monografia predstavuje prehľadné spracovanie dejín novovekého utopického myslenia. Tento zámer autor zvládol systematicky, v troch kapitolách. V úvodnej kapitole sa venuje vymedzeniu kategórií „utópia“ a „utopizmus“, jadro práce tvorí prehľad utopických koncepcií s dôrazom na novoveké utópie, tretia kapitola predstavuje filozofické zhrnutie a prezentuje tiež názory autora, ktorý sa nevyhýba kritickej argumentácii. Predložená práca je zaujímavá pre čitateľa aj priloženými ilustráciami a prehľadmi. V dnešnej dobe – s nadsázkou – dystopického prechodného obdoba, potreba utopického myslenia narastá. A nezáleží na tom, ak v horizonte súčasnosti sa situácia javí ako beznádejná, reálne predpoklady na radikálnu zmenu absentujú, veď odvrátiť dystopiu môže len nová utópia.“

doc. Mgr. Michael Hauser, Ph.D., filozof, recenzent knihy: „Kniha poskytuje podrobný a odborně fundovaný vhled do dějin utopického myšlení, který čtenáře seznamuje se všemi relevantními proudy utopismu v jednotlivých epochách lidských dějin, včetně utopismu antického a středověkého. Kniha se zabývá různými přístupy a formami utopismu, a činí tak vyváženým způsobem s cílem rozpoznat a představit jejich nosné myšlenky i jejich limity. Setkáváme se tak s utopismem antickým, křesťanským, osvícenským, romantickým, socialistickým, a dokonce utopismem neoliberálním. Tato stěžejní část knihy je cenným přehledem dějin utopismu, který zahrnuje také proudy a myslitele, jejichž utopistické koncepce nejsou dostatečně známé. Kniha není pouze historických přehledem, neboť se zabývá také konceptuálními otázkami utopistického myšlení, které se dotýkají kategorizace utopií a klasifikace postojů vůči nim. Ve třetí části pak autor rozvíjí aktualizační úvahy o významu dějin utopismu pro současný svět v souvislosti s civilizačními a ekologickými hrozbami, jimž lidstvo dnes čelí. Kniha Lukáše Perného „Utopisti“ je v současné produkci společenskovědních knih tematicky ojedinělá. Zpracovává téma, o němž se začíná znovu diskutovat ve veřejném prostoru i na univerzitách, ale dosud tu chybí nová odborná publikace, z níž by tyto diskuse mohly čerpat historické znalostí a základní orientační body. Tato publikace chybí i v České republice. Vydání knihy Lukáše Perného bude mít význam pro širší veřejnost, vysokoškolské i středoškolské pedagogy, studenty a žáky, stejně jako pro politiky na Slovensku i v České republice..“